Jednoduché šťastie

Jednoduché šťastie je dokumentárny cyklus o tom, ako zmena pohľadu a prístupu mení životy ľudí.

V každej spoločnosti žijú ľudia so špecifickými potrebami. Názory na to, ako k nim pristupovať, sa v priebehu dejín rôznili. Od občasnej pomoci a ľútosti, cez nevšímavosť, až po fyzickú likvidáciu. Slovensko v tomto nie je výnimkou. V druhej polovici 20. storočia pod rúškom zľutovania a ochrany boli ľudia s rôznym znevýhodnením umiestňovaní do veľkých inštitúcií –  ústavov. Hlavným argumentom bolo, že „je tam o nich dobre postarané“. Veď žili v krásnom prostredí, napríklad v kaštieli s parčíkom, ďaleko od ruchu mesta… S týmto dedičstvom sa doposiaľ musíme vyrovnávať.

Dnes sa učíme vidieť v každej osobe v prvom rade človeka so  slobodnou vôľou, dôstojnosťou, právami a povinnosťami. Mnohí z nás na vlastnej koži ako rodičia zažívame, že to nie je jednoduché. Ale keď sa naša ochrana a zákazy zmenia na podporu a jasné pravidlá pre obe strany, meníme sa my sami, a tiež meníme životy našich detí.

Podobný proces zmeny pohľadu a prístupu sa v Domove sociálnych služieb Slatinka v Lučenci pomaly začal v roku 2004. Najprv v hlavách niektorých zamestnancov. Zmenili pohľad na „naše deti“ a prestali sa „o ne starať“. Začali im pomáhať v tom, čo potrebujú a chcú. Od roku 2008 pod vedením riaditeľky Aleny Kelemenovej a jej nástupkyne Denisy Nincovej začali prví klienti opúšťať kaštieľ, kde mnohí strávili väčšinu života. Začali nový život vo vlastných izbách v podporovanom bývaní v Lučenci.

Tento proces zmeny charakteru zariadenia sa odborne nazýva deinštitucionalizácia. Jej cieľom nie je len presťahovanie občanov s mentálnym  znevýhodnením do menších objektov – domov podporovaného bývania. Cieľom je vrátiť ich existencii dôstojnosť. Vrátiť im súkromie, právo na prácu, vzdelávanie, právo rozhodovať o tom, čo chcú cez deň robiť, čo sa im páči, a navariť si, čo im chutí. Podľa schopností a možností ich zapojiť do bežného života tak, aby sa rozvíjali ich zručnosti a oni sa učili samostatne rozhodovať a byť zodpovední za vlastný  život.

V uplynulom roku Nadácia SOCIA v rámci svojho projektu na podporu deinštitucionalizácie rozbehla mediálny projekt s názvom Jednoduché šťastie. Výstavou fotografií, publikáciou či dokumentárnym filmom má ambíciu ukázať očividnú zmenu kvality života klientov, ktorá nastáva v DSS Slatinka v Lučenci. K spolupráci prizvala medzinárodne uznávaného dokumentárneho fotografa Alana Hyžu a dokumentaristku Danielu Meressa Rusnokovú, aby zachytili okamihy a výpovede ľudí o živote v Slatinke.

Jednoduché šťastie (2014)

Alan Hyža - Jednoduché šťastie (2014)

…ani sa nesnívalo (2016)